Skôr či neskôr zažijeme všetci vo vzťahu šok. Šok, že človek, s ktorým plánujeme prežiť desaťročia na tejto zemi, je v nejakej oblasti úplne odlišný, a to nám často vyslovene nevyhovuje.

Niektoré oblasti sú zjavné hneď na začiatku, iné až v manželstve. Tá naša zanechávala tiché stopy už v čase chodenia, ale až v manželstve sme prišli na to, aké obludné rozmery dosahuje tento rozpor v našich osobnostiach. A na to sme veru neboli pripravení.

Oddych. Voľný čas a aktivity počas neho. Relax, ktorý nám je prirodzený.

Neviem ani, ako presne túto našu oblasť rozporov pomenovať.

Akosi som prirodzene predpokladala, že si budem s mojim manželom veľa čítať. V lete vonku v sieťke. V zime na gauči, pri sviečke. Každý večer v posteli, aspoň 15 minút. Myslela som si, že budeme holdovať pokojným poobediam, kedy nemusíme nikam chodiť a namiesto toho budeme viesť hlboké rozhovory o živote a hlavne budeme čítať knihy. Takto som žila, takto som oddychovala a plánovala som v tom aj pokračovať.

Na druhej strane, M sa zjavil vo svojom voľnom čase vždy tam, kde boli ľudia a kde sa niečo dialo. Alebo zdolával nejakú horu, samozrejme v obkolesení ďalších aktívnych jedincov, ktorí sa na to dali. Predpokladal, že so svojou budúcou manželkou budú vrámci oddychu chodiť na turistiky, na priateľské i rodinné návštevy a úprimne povedané, že vzápätí niekto ďalší príde na návštevu k nim.

Niečo sme pred svadbou ohľadom tejto veci tušili, no vtedy sme to ešte brali s humorom. Je samozrejmé, že ten druhý je centrom nášho oddychu, ak sa vidíme raz za tri dni. Potom prišlo manželstvo, prvé víkendy a dovolenky. Niekedy sme v nedeľu šli do kostola, potom na obed k rodine, potom k nám prišli kamaráti na kávu a ešte sme si aj stihli ísť pozrieť film, znova s ďalšími ľuďmi. A ja som sa večer rozrevala, nevediac čo sa deje a prečo sa cítim tak vyčerpane pred ďalším pracovným týždňom. Rozmýšľala som, kde sa stratil môj oddychový život, keďže kombináciu takýchto aktivít som ako oddych nepociťovala.

Alebo sme šli na svadobnú cestu (dobrý rok a pol po našej svadbe) a Michal bol z toľkého čítania na pláži, večerného písania na idylických miestach a času osamote (keď ja som šla na prechádzku sama so sebou) pomerne rozladený. A ja som zase na kávičke s výhľadom na celé Santorini ronila slzy, lebo som bola schopná presvedčiť samu seba, že oveľa lepšie by mu bolo v obkolesení kamarátov, ako so mnou. Veď čo je to za manželstvo, keď ani nevieme spoločne oddychovať? Neurobili sme chybu?

Pred niekoľkými mesiacmi sme mali možnosť absolvovať veľmi zaujímavý hĺbkový test rôznych aspektov nášho vzťahu a zistili sme to, čo sme už dávno vedeli. (Teda, Michal o tom vedel vždy. Je jasné, kto tu je neurotický element.) Že máme byť za čo vďační a že naše manželstvo je v skutočnosti naozaj veľmi fajn. V dôležitých oblastiach, ako komunikácia, odpustenie, riešenie konfliktov, plány do budúcnosti, neha a fyzická blízkosť, finančný manažment, rozdelenie zodpovedností a tak ďalej, sme zdraví a vitálni. Jedna oblasť však bola pod hranicou spokojnosti a my sme presne vedeli, ktorá to je. “Leisure time”.

Tento článok nie je o tom, ako sme tento problém hviezne vyriešili a ako náš oddychový čas odvtedy prekvitá. Dúfam, že raz to budem môcť napísať, ale tuším, že to ešte budú roky snahy, hľadania, komunikácie, modlitieb a najmä ústupkov pre toho druhého. Každý z partnerských vzťahov má nejaké oblasti, ktoré sú do určitej miery problematickejšie a vyžadujú tvrdú prácu. Myslím si, a v tomto za mnou stojí celá komora psychológov, že to je úplne normálne a dá sa to očakávať. (Ak ste v manželstve už niekoľko rokov a na žiadnu takúto oblasť ste nenatrafili, dajte mi vedieť, aby som dala dokopy výskumný tím.)

Na druhej strane, na niektoré kľúčové riešenia sme už prišli a náš posledný výlet do Gdańsku bol veľmi úspešný v oddychovej sfére pre nás oboch, aj pre naše manželstvo. Hu-rá!

Máme totiž niekoľko dobrých kamarátov, ktorí sú schopní zvládať Michalovu 100% extroverziu, čiže nikdy nekončiacu túžbu byť v prítomnosti iných ľudí, a moje čudácke introvertské momenty. Aj celú túto kombináciu. Jordán a Karin sú jednými z nich a hádam s nami ešte budú chcieť dovolenkovať aj po tomto výlete.

Aj vďaka nim sme posledné dni v roku na severe Poľska prežili veľmi príjemne. Miško sa tešil, lebo bol vedľa svojej milovanej ženy a tiež vedľa drahých kamarátov, ktorí vyplnili všetky medzery, keď žena potrebovala oddych osamote niekde v kútiku s knihou. Spoločne sme testovali reštiky, alebo si varili “doma” na Airbnb, objavovali Gdańsk na prechádzkach, oslavovali koniec roka na chladnej pieskovej pláži s najväčším ohňostrojom v našej dvadsaťniečo ročnej histórii s pridanou adrenalínovou hodnotou lietajúcich rakiet po zemi navôkol (Poliaci to vedia roztočiť, pozor na nich) a pozerali Československé vianočné filmy, ktoré sme s Karin za náš doterajší život odignorovali. Ja som sa popritom mohla každodenne premiestniť do nejakej útulnej kaviarne a mať čas s Kristom, ktorému som ďakovala za rok minulý a prosila za rok budúci, čítať si zápisky z uplynulých mesiacov a vyžívať sa v dlho chýbajúcom tichu a samote. A ak by M nedostal hnisavú angínu, verím, že by tam bol so mnou.

Sme presvedčení, že oddych je jednou zo základných esencií pre náš život a preto sa mu snažíme vyhradiť si jeden deň v týždni, kedy každý z nás môže robiť to, čo mu najlepšie dobije baterky. Teraz už vieme, že na tento deň sa musíme vopred pripraviť. Určiť si, kedy to bude, vyjadriť vopred svoje nastavenie a očakávania a zhodnotiť, ako môžeme požehnať toho druhého aj vrámci nášho oddychu. Často sme s inými ľuďmi, no návšteva je počas dňa väčšinou len jedna, nie tri. A z tej jednej sa samozrejme teším aj ja, až taký outsider nie som. Niekedy si aj spolu čítame, teda aspoň odkedy mal M predplatné National Geographic. Z času na čas to skĺbime, vyrazíme na nejaký kopec poblízku, kde M zavesí hammocky, aby som mohla chvíľu písať. A sem – tam to dopadne úplne zle a potom sme polovicu dňa pohádaní.

Nuž, niekedy nás vzťah nerobí nevyhnutne šťastnými, ale skôr lepšími ľuďmi. A my budeme na tom našom manželstve naďalej pracovať. Lebo sme si to sľúbili, lebo sa ľúbime, lebo bez práce niet koláčov.

Zopár tipov na víkendový GDAŃSK:

Kaviarne: Drukarnia Cafe, Pikawa, Kafebe

Iné: Free Walking Tour, Sopot beach

Okrem turistickej fotky boli všetky fotografie zachytené v meste Gdańsk na severe Poľska. Je tam naozaj prenádherne. (Fotkami prispel aj Michal Pončák.)