Nejdem sa hrať na blog bytového dizajnu, pri ktorom by sa dizajnéri len pousmiali a prinajlepšom si pomysleli, že je to milé. Na druhej strane som veľmi povzbudená, s akým malým rozpočtom sme zrenovovali náš byt, čo mu však neubralo na nápaditosti a príjemnosti, práve naopak. No nadovšetko bude tento priestor jeden z mnohých doživotných dôkazov, že Božia vôľa je pre mňa vždy najlepšia, aj keď sa bránim a udieram všetkými štyrmi končatinami navôkol. Najlepšia a krajšia ako všetko, čo som si vysnívala.

V bývaní sme mali ľahší začiatok ako väčšina mladých párov na Slovensku. Zdedila som po mojich rodičoch byt. Ako sa vraví, prišla som k nemu ako slepá kura k zrnu, na čo budem vždy pamätať s nesmiernou vďakou a dúfať, že raz sa mi podarí pomôcť mojim deťom aspoň spolovice takto štedro. Situácia sa však skomplikovala a plánovaný predaj spomínaného bytu sa neudial. Vždy som si predstavovala prvé bývaníčko niekde v centre, tak aby som bicyklom došla na trh za päť minút a kde všetko pripravíme pred svadbou tak, že dva dni pred dňom D len navlečiem čerstvo vypraté obliečky a bude všetko pripravené.  Na začiatok nášho manželstva som si vysnívala miesto, ktoré bude pre nás neutrálne a kde budeme môcť obaja začať budovať nové a skvelé manželstvo. Namiesto toho sme tri mesiace pred svadbou skončili s veľkým bytom na najgangsterskejšom sídlisku v Prešove s výhľadom na betón z každej strany, v byte, v ktorom som vyrastala a ku každému centimetru sa mi viazala spomienka, nie vždy príjemná. Nadôvažok sme sa dozvedeli o zlyhávajúcom elektrickom systéme, kvôli čomu bolo treba prerobiť na poslednú chvíľu úplne všetko. Nové elektrické rozvody, stierky, podlahu, kuchyňu, všetko. Aj keď sme spolu s našou rodinou a kamarátmi riadne makali, pred svadbou sme nemali položenú podlahu ešte ani v polovičke bytu.

Aj keď začiatky boli ťažké, po pár mesiacoch sme sa konečne presťahovali do nového bytu. Financie boli limitované a tak sme s mnohými kúskami nábytku museli čakať nejakú dobu, kým si ich budeme môcť dovoliť. A bola to najlepšia vec, čo sa nám mohla stať. Mali sme totiž kopec času premysleť, (naozaj hlboko premyslieť), čo chceme kde dať a ako to má vyzerať. Veľa kľúčových kusov nábytku M sám vyrobil a aj práve preto že naše bývaníčko ešte stále nie je vo finálnej podobe, tešíme sa z každého nového kúsku vždy, keď niečo pribudne.

Prach a tiene starého a ohyzdného bytu v šedivom prostredí sme premenili na príjemné obydlie, špeciálne šité na náš životný štýl a potreby. Je to miesto, kde si naše oči, mysle a telá oddýchnu a načerpajú nové sily. Miesto ktoré radosť nevyciciava, ale tvorí a podporuje. Z prachu zrodený nový začiatok. Náš domov. (Často s neumytými oknami.)

Vstupná chodba bola obitá tmavým drevom, čo potláčalo jej veľkosť a pôsobilo zastaralo. Nevymýšľali sme nové obklady a na likvidáciu tých starých, na to nebol čas. Na zhrozenie môjho ocka sme drevený obklad premaľovali na bielo a zlikvidovali oblúk z deväťdesiatych rokov. Zrazu sa tam dalo dýchať.  Našu chodbu tvorí veľa odkladacieho priestoru (skrinky na recyklovanie, na kabáty a na upratovacie náčinie), hrazda, okolo ktorej stále chodíme, takže nás núti cvičiť, botník, lavička a zrkadlo. V budúcnosti chceme vymyslieť nejaký vešiak na kabáty pre hostí a takisto tam plánujeme umiestniť kompost s kalifornskými dážďovkami, aby sme tak zlikvidovali bioodpad a vytvorili hnojivo pre množstvo mojich rastliniek. Nie, nevylezú.

Naša obývačka prešla asi najväčšou premenou. Okrem neprerobeného jadra sme všade umiestnili svetlú podlahu a väčšina stien a množstvo nábytku je tiež bielej farby, ktorú však dopĺňa drevo a preto byt pôsobí čistým, no nie sterilným dojmom. Dominantou obývačky je polica, o ktorej sme dlho snívali a patrične dlho ju aj dizajnovali, kým ju M napokon vyrobil. Namiesto telky, ktorú nemáme a ani mať neplánujeme, je sedenie umiestnenie tak, aby sme sa všetci v obývačke navzájom videli. Priestranné gauče sú tiež v tomto svete nesympatickou finančnou položkou a tak môj šikovný muž skonštruoval gauč z paliet a matracov, ktorým sme dali nový šat a moja babka s Miškovou mamkou ušili vankúše i obliečky na ne. Jedna stena je prázdna, aby sa na ňu dalo premietať filmy na projektore. Myslím si, že naša obývačka je špeciálne čarovná počas Vianoc, keď sa do nej zmestí aj najväčší stromček v OBI. No vlastne, ktorý priestor nie je najčarovnejší počas Vianoc?

V spálni si zatiaľ vychutnávame prázdnotu stien, no raz by som ich chcela obohatiť fotkami, z ktorých nemáme ani jednu vytlačenú a vycapenú v byte napriek tomu, že M je fotograf. Obuvníkov syn chodí bosý, asi je to pre nás nejaká foto očista. Najlacnejšia posteľ z Ikey je rovnako dobrá ako každá iná, do kvalitných matracov sme však investovali. Stará zasúvacia skriňa ktorá ma rozčúli každé ráno ešte čaká na svoju náhradu, no raz príde jej čas a radosť bude veľká. Do spálne nám nikdy nesvieti slnko čo je úplný sen počas horúcich letných mesiacov.

Pracovňa obsahuje krásnu posteľ od mamky z mojej bývalej detskej izby a provizórnu “sušiareň”, ktorú M vymyslel počas prvého z dvoch dní, kedy sme mali za dva dni plných daždivého počasia vyprať a vysušiť štyri kufre oblečenia. V pracovni je taktiež Michalov enormne veľký stôl, tentoraz z jeho detskej izby, ktorého sa však plánujeme zbaviť, lebo sa na ňom voľky nevoľky hromadí zbytočný neporiadok. 

Z tejto izby (ktorá bola kedysi dávno našou detskou izbou) sa vychádza na balkón. Balkón, to je moja láska. Ako tento 2,5 x 1,5 mestra veľký priestor s výhľadom na betóny a parkovisko môže prinášať toľko radosti, to ja neviem, ale prináša. M ho obil príjemným drevom ktoré je na podlahe i na stene. Sieťka nás chráni pred holubmi, ktoré sú sídliskové utrpenie a slamenná zástena s ťahavým divým hroznom budú poskytovať trošku súkromia. Police s bylinkami, levanduľou a kaktusmi dodávajú balkónu aspoň minimálny kontakt s prírodou a raz sa nám dúfam podarí kúpiť naň aj plážové drevené stoličky! Nateraz stačí vankúš, karimatka a miesto na nedeľný poobedňajší spánok je na svete. Aj koláčik a kávička tam chutia akosi lepšie ako vo vnútri.

Kuchyňa je u nás centrom života a ako ľudia často pracujúci z domu, ktorí si pripravujú doma väčšinu jedál, ju aj patrične využívame. Zlikvidovali sme na jej konci potravinovú skrinku a vďaka tomu sme získali priestor pre náš masívny drevený stôl, ktorý tak milujeme.  Zmestí sa zaň päť ľudí celkom pohodlne, čo je v našej úzkej kuchyni výhrou. Na výmenu kuchynských kachličiek sme nemali čas, chuť a ani peniaze, no vysvitlo že OSB dosky za 20 eur sú perfektným kuchynským obkladom na ktorom nič nevidno. Ak sú nalakované, dajú sa aj pomerne dobre čistiť. Kuchynská linka je doslova tou najlacnejšiou akú v Ikey mali a úplne nám vyhovuje. (Bez spotrebičov stála 180 eur. Naozaj.) Okrem stola M vyrobil aj dlhé police, ktoré slúžia ako otvorená potravinová skrinka. Ľudia si myslia, že to nie je veľmi praktické, ja si myslím presný opak. Všetky suroviny máme rovno pod nosom a hneď vidíme, čo nepotrebujeme, takže sa toho zbavíme a nehromadí sa nám doma jedlo, ktoré “možno raz zjeme”. Jednou z najdôležitejších častí obydlia je pre nás osvetlenie. Centrálnu “neónku”, ten vynález diabla, sme vymenili za lampu nad stolom, osvetlenie nad pracovnou doskou a za dekoratívne žiarovky nad policami. Rôzne zdroje svetla namiesto jedného vytvárajú v izbe omnoho lepšiu atmosféru. Veď toto Škandinávci vedia už dlhé desaťročia.

Bytové jadro sme ešte neprerábali, no M znova prikrášlil kúpeľňu tak, že po prerábke jadra ani vôbec netúžime. Vaňu obil drevom a od špliechania chráni jednoduchý biely záves. Visiaca polica na uteráky, košíky s hygienickými potrebami, pekné zrkadlo a teplé osvetlenie sú úplne dostačujúce pre príjemný pocit v kúpeľni.

Dúfam, že vás tento článok trošku povzbudil, že aj škapaté priestory sa dajú pretransformovať za neveľký peniaz. Uznávam, M je šikovný vo vyrábaní nábytkov, ale som si istá, že s troškou vynaliezavosti, originality a odvahy všetci môžeme premeniť svoje obydlia na skutočne príjemné miesta, kde sa budeme cítiť dobre, bezpečne a útulne.

P.S. Tento byt bude od septembra k mání! V našom živote prichádzajú zmeny, o ktorých sa zmienim v nasledujúcom článku. Nateraz stačí vedieť, že ak by ste mali záujem bývať na dva roky v tomto priestore, ozvite sa nám. Dúfame, že sa z neho budú môcť tešiť aj ďalší ľudia!